Témy, ktoré slovenská verejnosť dlhodobo považuje za dlhodobo neriešené, sú spomenuté len okrajovo, ak vôbec. Doslova desaťročia odkladané problémy ako zdravotníctvo, rómska menšina a najmä školstvo ticho eskalujú. Doteraz neprišla garnitúra, ktorá by sa vzniknutej situácií postavila čelom, čoho následkom je stále absentujúca systémová zmena. Platy  lekárov už vybuchli a sú vlastne len špičkou ľadovca. O demografií a celkovom výhľade našej najväčšej menšiny je problém vôbec začať hovoriť. V konečnom dôsledku môžeme tvrdiť, že Gorila opäť len prekryla sústavnú bezradnosť politkov. Keď odozneje, čo predpokladám nebude trvať až tak dlho, príde opäť realita. Opäť sa nikam nepohneme.

Učitelia tiež už dávnejšie prejavili svoju nevôľu formou štrajku. No ako to už býva zvykom, trochu sa o tom podebatilo, popísalo a opäť ostalo ticho. Na rozdiel od lekárov usúdili, že docieliť niečo o dosluhujúcej vlády je prakticky nemožné. Určite očakávame ich tlak na vládu, ktorá vzíde z marcových volieb.

Volebné programy ešte nie sú kompletne predstavené, no z tých zopár je zjavné, že školstvo a vzdelávanie nie je témou No.1. Veď, nejako to funguje, načo do toho pichať. To, že všetky úrovne vzdelávania od jaslí až po univerzity majú fundamentálne problémy akosi ignorujeme. A nie je to len o financiách, ale aj o legislatíve, administratíve a v nie konečnom dôsledku aj o ľuďoch. Prestarnuté, prefeminizované a skostnatené školstvo si doslova pýta trochu prevetrať a liberalizovať.

Pre zaujímavosť vyberám z tzv. Programového zamerania 2012-2016 SMER-SD, pod ktorý by sa podpísali asi všetci kandidáti:

“Za dôležitú úlohu v oblasti školstva vláda považuje zabezpečenie výraznejšej úlohy a postavenia učiteľov všetkých stupňov škôl v spoločnosti, preto okrem odborného a sociálneho aspektu sa musí zvýrazniť aj jeho celospoločenská pozícia, t. j. politická, odborná a laická podpora učiteľskej profesie a, samozrejme, aj finančné ohodnotenie. Nevyhnutným predpokladom ďalšieho rozvoja školstva bude tiež obnova disciplíny a autority učiteľov v stredných a základných školách založená na prirodzenom vzore a autorite.”

Ktovie, ako chcú realizovať toto ideologické posolstvo v praxi? Nevraviac o tom, že v celom dokumente sa SMER-SD bez chochmesu pasuje do pozície vlády.

Zaujímavo znie aj časť: “Vláda bude garantovať ešte väčšiu nezávislosť Štátnej školskej inšpekcie, pričom vytvorí lepšie personálne, materiálno-technické a legislatívne podmienky na jej odborne kvalitný a profesionálny výkon.” Škoda, že toto garantuje iba školskej inšpekcií. O nezávislejších školách s lepším personálnym a materiálno-technickým zabezpečením s vyhovujúcou legislatívou vytvárajúcou podmienky pre odborne kvalitný a profesionálny výkon učiteľa, môžeme naďalej len snívať.

Vzhľadom na moje stredo-pravé hodnoty je zrejmé, že len z princípu nebudem voliť SMER-SD. Ale je až smutno-šialené aké znechutenie a skepsa vládne medzi mladými voličmi pravice. Tým, že nie sú ideologicky viazaní na konkrétnu stranu v akejkoľvek jej fáze, je možné očakávať, že udalosti tesne pred voľbami zamávajú výsledkami hlavne v rámci pravicového bloku. Určite u mňa zaváži práve téma školstvo, na základe čoho sa napokon rozhodnem komu dám hlas. Ostáva mi len veriť, že tentokrát už konečne v školstve príde k pozitívnej zmene. Nechajme sa prekvapiť.